Misia Cyrila a Metoda sa pripomína štátnym sviatkom

Bratislava 5. júla (TASR) - Príchod Cyrila (Konštantína) a Metoda na územie Veľkej Moravy v roku 863 sa v Slovenskej republike (SR) pripomína 5. júla ako štátny sviatok - Sviatok svätého Cyrila a Metoda. Cyrilo-metodské duchovné dedičstvo sa spomína aj v preambule Ústavy SR. Tento rok sa pripomína 1162. výročie ich príchodu na územie dnešného Slovenska.

Podľa Adama Hudeka z Historického ústavu Slovenskej akadémie vied (SAV) v.v.i. treba uviesť, že dátum osláv Cyrila a Metoda 5. júl sa netýka času ich príchodu na Veľkú Moravu. Na jej územie prišli podľa neho skôr na jar ako v lete roku 863.

„V roku 1777 pápež Pius VI. nariadil, aby sa títo svätci pripomínali 14. marca. Roku 1863 pápež Pius IX. dovolil presunutie tohto sviatku pre České kráľovstvo a Chorvátsko na 5. júl. Žiadosť podal olomoucký arcibiskup Fridrich Fürstenberg s argumentom, že júl sa na oslavy hodí lepšie ako daždivý marec. Je však pravdepodobné, že skutočným dôvodom bola snaha zatieniť oslavy výročia upálenia Jana Husa, ktoré pripadali na 6. júla. V roku 1880 pápež Lev XIII. určil 5. júl za sviatok svätých Cyrila a Metoda pre celú katolícku cirkev,“ uviedol pre TASR Hudek.

Konštantín a Metod prišli na územie dnešného Slovenska na pozvanie veľkomoravského panovníka Rastislava. Ten sa najskôr obrátil na pápeža, aby mu poslal misionárov, ktorí by uprednostňovali šírenie kresťanskej viery v reči, akou hovorí jeho ľud. Keďže jeho posolstvo nenašlo u pápeža pozitívnu odozvu, v roku 862 oslovil byzantského panovníka Michala III., ktorý už reagoval kladne.

Na Veľkú Moravu vyslal Konštantína a Metoda, ktorí pochádzali zo Solúna, v okolí ktorého žila v tom čase početná slovanská menšina a jej jazyk obaja ovládali. Konštantín ešte pred odchodom na misiu vytvoril písmo - hlaholiku, prispôsobené na slovanskú reč a začal prekladať sväté knihy. Na Veľkú Moravu prišli v roku 863.

Počas pôsobenia rozvíjali vieroučnú, organizačnú a kultúrnu činnosť. Založili cirkevné školy, pričom veľké úsilie venovali najmä prekladom Svätého písma a liturgických kníh do jazyka Slovanov pomocou abecedy (hlaholika), ktorú na tento cieľ zostavili. Po viac ako trojročnej činnosti, keď sa im podarilo vyučiť prvých žiakov a vytvoriť preklady najdôležitejších bohoslužobných kníh, sa rozhodli v roku 867 Veľkú Moravu opustiť.

Na spiatočnej ceste ich zastihlo v Benátkach pozvanie pápeža Mikuláša I. do Ríma. Vo večnom meste ich už však vítal nový pápež Hadrián II., pred ktorým dosiahli kodifikovanie slovanskej reči ako ďalšieho liturgického jazyka. Chorľavý Konštantín ostal v Ríme, kde sa utiahol do kláštora a prijal mníšske meno Cyril. Zomrel 14. februára 869.

Krátko po Cyrilovej smrti prišla začiatkom roka 869 do Ríma žiadosť od slovanského kniežaťa v Panónii Koceľa, aby mu vyslali Metoda ako učiteľa. Pápež Metodove misijné poverenie rozšíril na celú Veľkú Moravu. Vymenoval ho za arcibiskupa a pápežského legáta pre územie ovládané Rastislavom, Svätoplukom a Koceľom.

Počas cesty na Veľkú Moravu Metoda zajali Frankovia. Vo väzení strávil takmer tri roky. Prepustili ho až po intervencii pápeža Jána VIII. a žiadosti Svätopluka. V roku 873 sa Metod ujal správy cirkvi na Veľkej Morave. V roku 880 v Ríme opäť obhajoval svoje pôsobenie a uspel. Po jeho smrti v roku 885 však dosiahol rozhodujúci vplyv latinský klérus a Metodovi žiaci z Veľkej Moravy odišli.

Pápež Ján Pavol II. vyhlásil v decembri 1980 svätých bratov Cyrila a Metoda za spolupatrónov Európy a tento cirkevný sviatok sa slávi 14. februára. Vierozvestom je na Slovensku zasvätených takmer 80 kostolov. Ich mená nesú napríklad dve verejné univerzity v Trnave a v Nitre alebo nemocnica v Bratislave.